Chceme naozaj žiť sami?

Autor: Eva Bacigalová | 8.7.2015 o 10:55 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1820x

Keď som sa púšťala do písania rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú single, o tom, že sú práve single, nedávala som tejto „rubrike“ ktovieakú životnosť. 

Veď nie je to tak dávno, čo byť bez partnera sa rovnalo spoločenskej pohrome ba priam hanbe. Voľné dievčatá padali do kategórie starých dievok len čo prekročili dvadsaťpäťku a z voľných mladých mužov sa automaticky stávali starí mládenci. Alebo v horšom prípade v modernejšej dobe ich sprevádzala povesť gayov.

Dnes sú voľní ešte aj štyridsiatnici oboch pohlaví a nikomu to žily netrhá. Teda okrem prognostikov, ktorí sa desia demografickej krivky  slovenskej spoločnosti a tak trochu aj samotných singlov.  Veď ich má ešte pribúdať. Sú to kvalitatívne iní, samostatne hospodáriaci občania – vedia hovoriť o tom, prečo sú veci v ich životoch tak ako sú a mnohí aj o tom, či ich zmeniť chcú alebo nie.

Nuž, človek je tvor párový a chce mať pri sebe niekoho, s kým môže pár tvoriť. A je úplne jedno, či má 18 rokov alebo 81, čo si budeme oči šmirgľovať! Moja empirická skúsenosť hovorí jednoznačne - nestretla som zatiaľ nikoho, kto by chcel byť vyslovene sám, takže životnosť rozhovorov so singlami ohrozená nie je. Práve naopak – bude ich dosť a budú čoraz pestrejšie. Lebo veď postoj ľudí k samote je rôzny.

Zatiaľ som sa stretla s týmito modelmi:

  • Tých, čo znášajú aktuálnu osamelosť celkom dobre, lebo sú napríklad čerstvo po vytúženom rozvode.
  • Tých, ktorí rozvodom pre zmenu prišli o milovaného človeka, dosť často si vyčítajú vlastné zlyhanie a neschopnosť udržať si ho a v single stave sa cítia veľmi zraniteľne.
  • Tých, ktorí latentne hľadajú partnera či partnerku, priebežne si uvedomujú, že čas beží, tá správna osoba furt nikde a na nich už padá ľahká panika alebo depresia (v závislosti od temperamentu), Pripustia ju však len v dôvernom rozhovore nejakej vskutku blízkej duši, lebo veď dnes je trendy byť permanentne v pohode.
  • Tých, ktorí sú stále voľní, no človeka k sebe do páru hľadajú verejne, v plnom nasadení, naprieč sociálnymi vrstvami aj sociálnymi sieťami. :-)

Áno, aj takí, čo patria pod bod D (chvalabohu) existujú! Aj keď to, predstavte si, vôbec nemajú ľahké.

Ondrej Pastirik prešiel kusisko sveta, okoštoval exotický život, o akom sa väčšine slovenskej populácie ani nesnívalo, je vzdelaný, rozhľadený, vtipný a s obrovskou dávkou pokory, no jeho  „projekt Chcem sa ženiť“ je mnohým z jeho okolia na smiech. Čudné, nie? Veď presne vie, čo chce a aj to robí. A našťastie je mu jedno, čo si o tom myslia iní. :-)

Z čoho vyplýva hneď niekoľko ponaučení aj pre ďalších singlov, ktorí chcú svoj stav zmeniť:

  • Pomenujte problém, ktorý chcete vyriešiť.
  • Hľadajte riešenia, nájdite ich a uveďte do praxe
  • Nehrajte pred svetom, že je všetko v poriadku, keď všetko v poriadku nie je. Je to strašne vyčerpávajúce.
  • A hlavne – neklamte samých seba, Aj to je nesmierne neefektívne a zbytočné, hlavne ak máte do činenia s inteligentným človekom.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?