Eva Bacigalová
Dobrá duša
Koľkí seniori prichádzajú o svoju nehnuteľnosť tak, že ju v dobrej viere darujú úplne cudziemu človeku?
Pôvodom astronómka, no dlhodobou praxou predovšetkým novinárka a autorka. Kníh, článkov aj blogov. Onkologická pacientka. Verím, že už navždy bývalá. Moje knihy, články a blogy sa tak často týkajú aj tejto témy. Nebojím sa s trochou sarkazmu povedať, že obľúbenej. Lebo čím viac budeme o rakovine vedieť, tým menej sa jej budeme báť. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Koľkí seniori prichádzajú o svoju nehnuteľnosť tak, že ju v dobrej viere darujú úplne cudziemu človeku?
Bez hanby, bez charakteru a bez povestnej kože na ksichte dokáže chamtivec obrať starého človeka o byt. A nezastaví sa pred ničím.
Niekedy nestačí, ani keď chránite chránenú osobu všetkými možnými spôsobmi. Niekedy sa musíte len prizerať a viete, že sa to neskončí dobre.
Dovolím si skromne odhadnúť, že hneď po slove koronavírus sa druhým najfrekventovanejším podstatným menom na Slovensku stalo slovo senior. Ako reagujú dôchodcovia na kritickú situáciu a na opatrenia určené na ich ochranu?
Okrem seniorov sú v súčasnom období korona krízy mimoriadne ohrozenou skupinou aj pacienti, hlavne tí, ktorí majú v dôsledku ochorenie či liečby zníženú imunitu. Najviac v strehu tak musia byť predovšetkým onkologickí pacienti.
Ľudia v prvej línii. Nielenže im ani náhodou nehrozí práca z domu, ale ich pracovná doba sa predĺžila na 24 hodín denne, nepýtajú sa, čo za to alebo kedy sa to skončí. Nepretržite makajú.
Môjmu novému kamarátovi v seniorskom veku, ktorého som ešte uprostred horúceho bratislavského leta prvýkrát stretla v našej štvrti, sa život veľmi nezmenil ani s novým občianskym preukazom
Stretla som ho náhodou. Na klasickej trase medzi zastávkou trolejbusu, kde bežne vystupujem, a domom, kde bývam. Očividne s veľkými ťažkosťami kráčal s poloprázdnou taškou.
Onkologické ochorenie má svoje spoločenské „nevýhody“. Ak práve nie ste vo fáze radikálnej liečby a nebodaj máte vlastné vlasy, garantujem vám, že budete skôr či neskôr konfrontovaní s názorom, že vám vlastne nič vážne nie je.
Veľa onkologických pacientov ani nevie, že po ukončení liečby majú nárok na invalidný dôchodok. Ani to, že okrem choroby musia často bojovať aj so Sociálnou poisťovňou.
Keď som sa púšťala do písania rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú single, o tom, že sú práve single, nedávala som tejto „rubrike“ ktovieakú životnosť.
Bola to náhoda, keď som pred dvoma rokmi začala ako novinárka na voľnej nohe pracovať so slovenskými paralympionikmi.
Do manželstva už zhruba od 19. storočia vstupujú partneri v civilizovanom svete dobrovoľne, pri jeho rozpade sa však veľmi často medzi singlami ocitne minimálne jeden z nich bez toho, aby po tom túžil. Veď tak to už chodieva, že veľká láska sa zmení na malú, na nudnú, na stereotypnú alebo priamo na prvotriednu nenávisť a snahu ublížiť tomu druhému čo to dá.
Patrím ku generácii dievčat, ktoré sa vydávali hneď po strednej škole, počas štúdia na vysokej, v najhoršom prípade hneď po nej. Lebo veď ak dievka nebola do dvadsaťpäťky „na poriadku“, padala okamžite do množiny starých panien a prisudzovali sa jej také neznesiteľné vlastnosti, že ju ani pribrzdený Kubo z horného konca nechcel.
Nie je to tak dávno, keď sa ľudia zoznamovali prostredníctvom inzerátov v novinách a časopisoch. Dodnes nájdete rubriku On hľadá ju a Ona hľadá jeho v niektorých printoch s konzervatívnou čitateľskou základňou. V tých liberálnejších aj rubriku On hľadá jeho a Ona hľadá ju.
Knihy, filmy, divadelné hry, texty pesničiek, televízne seriály všetkého druhu sú väčšinou o vzťahoch. Všimnite si, že aj špecifické televízne seriály, v ktorých ide v princípe o to, čo sa stalo na mieste činu a kde nájdu aké kosti, majú aj takzvanú „vzťahovú líniu“.
Pre ľudí, ktorí žijú sami, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, sú koncoročné sviatky už tradične skúškou odolnosti. Myslím však, že aj mnohí z tých, čo žijú v pároch alebo veľkých rodinách, chytia už v novembri „alergiu na Vianoce“