Zostať pannou tohto typu rovnalo sa sociálnej izolácii a veľmi rýchlo vám tiež prischla povesť človeka s nejakým, nevedno akým, no veľmi vážnym defektom telesným alebo povahovým.
Bodka.
Tie povydávané odrodili do tridsiatky väčšinu svojich detí, do štyridsiatky absolvovali všetky chrípky, osýpky, mumpsy a iné OČR-ky, decká dorástli do puberty a zrazu bolo ešte pol života pred nimi, ktoré mohli konečne venovať naozaj sebe, či partnerovi. Áno, často sa stávalo, že práve vtedy manželia zistili, že okrem výchovy detí ich nedržalo pokope nič iné a vzťahy sa rozpadali. Prípadne zakladali nové.
Dnes je to akosi naopak – za úkaz sa považuje 25-ročná vydatá dievčina a nebodaj už aj s dieťaťom. „Detstvo“ trvá neoficiálne vraj až do tridsiatky. :-)
Nevydatým ženám nikto nevyhadzuje na oči, že sú staré a už vôbec nikomu nenapadne označovať ich za panny!
Čo však, keď sa blíži štyridsiatka a nikto, s kým by ste chceli zahniezdiť, nie je na obzore? Tá otázka je celkom legitímna. Mám nebezpečne veľa kamarátok, ktoré vyštudovali dobrú školu, získali dobrú prácu, cestovali po svete a darilo sa im všetko, na čo siahli. Nepodarilo sa im akurát nájsť niekoho, s kým by založili rodinu.
V štyridsiatke je pre ženu už najvyšší čas.
Posledná možnosť.
Biológia nepustí.
Čo vtedy?
Práve vtedy si tie racionálne (lebo emotívne sa tento problém vyriešiť nedá) povedia, že keď nie je chlap, chcú mať aspoň dieťa. Alebo aj dve, ako to vyriešila Daniela – jednému hovorí šťastie a druhému zázrak.
Iniciátorov nedávneho referenda asi nepoteší, ako „netradične“ vznikajú niektoré rodiny na Slovensku.