Tí, čo nemôžu mať home office: Pacientka na onkológii

Autor: Eva Bacigalová | 23.3.2020 o 12:00 | Karma článku: 7,08 | Prečítané:  2562x

Okrem seniorov sú v súčasnom období korona krízy mimoriadne ohrozenou skupinou aj pacienti, hlavne tí, ktorí majú v dôsledku ochorenie či liečby zníženú imunitu. Najviac v strehu tak musia byť predovšetkým onkologickí pacienti.

Aj keď sa môžu cítiť relatívne dobre, mali by sa extrémne chrániť pred kontaktmi s inými ľuďmi. Chemoterapia a rádioterapia síce lieči, ale znížená hladina bielych krviniek vystavuje pacientov riziku, že veľmi ľahko ochorejú na „banálne“ choroby, napríklad na ochorenie horných ciest dýchacích. V takom prípade treba onkoliečbu prerušiť, čo však žiaden onkológ nerobí rád, pretože to môže jej celkový výsledok negatívne ovplyvniť. Onkologické ústavy a onkologické oddelenia v nemocniciach sa preto uzavreli medzi prvými. V nitrianskej nemocnici zostala trochu nečakane odrezaná od sveta Lenka Mišíková, pacientka, ktorá sa lieči z rakoviny prsníka.

Aký priebeh mala vaša doterajšia liečba a prečo dnes nemôžete nemocnicu opustiť?

V júni minulého roka som podstúpila mastektómiu prsníka a odstránenie lymfatických uzlín, potom som dostala 16 chemoterapií, posledná bola 10. februára, a po nich nasleduje rádioterapia. Lekárka mi nariadila 25 ožarovaní. Liečim sa na onkológii v Trenčíne, lenže tamojšie oddelenie rádioterapie práve rekonštruujú, ponúkli mi teda možnosť chodievať na ožiare do Žiliny, Martina, Komárna alebo Nitry. Vybrala som si Nitru, lebo do nej to mám najbližšie a mala som v pláne denne dochádzať. Po prvej návšteve a rozhovore s lekárkou som si to však veľmi rýchlo rozmyslela. Dohodli sme sa, že bude pre mňa bezpečnejšie, ak sa nechám hospitalizovať a domov za rodinou budem chodievať len cez víkendy. Nikto však nepredpokladal taký rýchly postup koronavírusu. Najskôr prišiel zákaz akýchkoľvek návštev v nemocnici a vzápätí aj zákaz opúšťať budovu onkológie. A tak som sa od 5. marca ocitla v totálnej izolácii.

Aké sú podmienky karantény a s kým môžete prichádzať do styku?

V izbe sme tri pacientky, takže sa musíme navzájom rešpektovať. Človek si tu naozaj otestuje mieru tolerancie. Cestu z izby na toaletu alebo do jedálne prejdem už aj so zatvorenými očami, tak dôverne ju poznám. To je celé moje teritórium, teda okrem rannej prechádzky na ožarovanie o poschodie nižšie. Bez rúška! Nikto ho nám pacientom doteraz nedal. Namiesto rúška si dávam cez ústa a nos aspoň uterák.

Chráni sa ošetrujúci personál? Čo robí pre vlastnú ochranu a aj pre ochranu onkologických pacientov?

Bez komentára. Pán primár a ošetrujúca lekárka sú skvelí, česť výnimkám aj medzi sestričkami. Personál nosieva rúška, sem-tam som videla aj jednorazové rukavice.

Samotná rádioterapia síce trvá niekoľko minút denne a pacientov objednávajú na presný čas, no v čakárni sa tak či tak často zhromaždí viac ľudí, osobitne a mimo poradia privážajú ležiacich pacientov. Ako sa do tohto prostredia aplikovali súčasné prísne hygienické odporúčania?

Musím povedať, že v nemocnici to majú veľmi dobre zariadené, pretože hospitalizovaných pacientov volajú na rádioterapiu rozhlasom. Nemusím teda dlho čakať v čakárni, iba občas sa tam objaví pacient zvonka, zatiaľ mali všetci rúška. Iné špeciálne opatrenia neregistrujem.

Dostali aj pacienti odporúčania, ako sa správať, aby sa zabránilo prípadnému prenosu vírusu?

Žiaľ, s nami pacientmi nikto nehovoril a žiadne pokyny či inštrukcie sme nedostali. Jediné, čo sme zaregistrovali, sú rúška, ktoré používa personál, a nariadenie o zákaze návštev, ktoré je v písomnej forme nalepené na dverách. Z pacientov rúška nikto nedostal.

Strava sa v nemocnici pre chodiacich pacientov väčšinou podáva v jedálni. Používate aspoň jednorazové plastové obaly a príbory, je jej preberanie bezkontaktné?

Dostávame ju klasickým spôsobom. Pani, ktorá stravu vydáva pri okienku, používa jednorazové rukavice a rúško. Jedlo máme pripravené na tanieri pri výdajnom okienku, taniere potom pani umýva a necháva v jedálni. Príbor má každý pacient vlastný z domu, je však možné zapožičať si aj nemocničný. Pre ležiacich pacientov stravu rozvážajú na izby na vozíkoch. Strava je kapitola sama o sebe, o suchých rožkoch sa mi bude ešte snívať dlho potom, čo odtiaľto odídem.

Ako vyzerá váš bežný deň v nemocničnej karanténe?

O šiestej ráno máme budíček, o siedmej vizitu, potom hneď idú na ožarovanie hospitalizovaní pacienti, takže niekedy ho aj ja absolvujem ešte pred raňajkami. Som hotová pred ôsmou a celý deň je predo mnou. Bez internetu si nemocničný život neviem ani predstaviť. Vďaka za bezplatné dáta od môjho mobilného operátora, mobil je moja záchrana! Prečítam si, čo je nové vo svete, za bránami nemocnice.

Zavolám manželovi, deťom, rodine, pokomentujem statusy priateľov na facebooku. Poteším sa fotkami malého vnúčika, ktoré mi dcéra posiela každý deň. Po dlhej dobe som sa nastavila na čítanie. Čítala som veľa aj pred ochorením a pred liečbou, ale počas chemoterapii som sa na knihy nedokázala sústrediť. Asi sa pomaly vraciam „z krátkodobej výhybky“ do normálu. Tak pekne nazvala moju práceneschopnosť moja skvelá šéfka. Oprášila som tiež svoje zručnosti z mladosti a aj v nemocnici pletiem. Rozprávam sa s pacientkami, ktoré sú so mnou v izbe, vymieňame si príbehy a skúsenosti. Vzala som si do nemocnice prácu z firmy, ktorá sa dá robiť pri počítači, aj na to mám teraz dosť času a priestoru. Svoju prácu milujem a veľmi mi chýba. Určite by som bola radšej doma, sedela na terase pred naším dreveným domčekom. To, čo sa deje, beriem ako veľkú lekciu pre nás všetkých, uvedomujeme si, že zdravie a rodina sú naozaj to najdôležitejšie.

Čo vás čaká, keď sa váš pobyt v nemocnici skončí?

Mali by ma pustiť 8. apríla, teda tesne pred Veľkou nocou, no neviem, čo bude potom nasledovať. Mám za sebou operáciu, chemoterapeutickú liečbu a absolvujem aj ožiare. Dnes ešte neviem, či a ako bude pokračovať moja ďalšia liečba. Čoskoro sa mi skončí PNka a ja si postupne začínam vybavovať invalidný dôchodok. Chcem sa vrátiť do práce a som vďačná, že sa mám kam vrátiť. Naozaj mám skvelú šéfku a aj kolegyne, sme neustále v kontakte. Už sme dohodnuté, že zo začiatku budem robiť len niekoľko hodín denne a uvidíme, ako ju fyzicky zvládnem. Celý život pracujem s ľuďmi, robím to rada a práca mi dodáva energiu. Ak to bude vôbec možné, tak hneď 8. apríla vystískam manžela, deti aj vnúčika a skočím do záhrady skontrolovať, ako sa darí mojim levanduliam.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prevádzky sa napriek nejasnostiam chystajú na otvorenie od pondelka

Plavárne ešte zvažujú, či sa im oplatí otvoriť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Je bezpečné, aby ma očkovali AstraZenecou?

Ako funguje vektorová vakcína a či mi spôsobí krvné zrazeniny.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

V koži vedúceho kolotoča

Matovič stále ovláda chaotický manažment pandémie. Diabol nám ešte ukáže zuby.


Už ste čítali?