Do roka a do dňa (1. časť)

Autor: Eva Bacigalová | 14.1.2021 o 9:00 | Karma článku: 10,72 | Prečítané:  15674x

Niekedy nestačí, ani keď chránite chránenú osobu všetkými možnými spôsobmi. Niekedy sa musíte len prizerať a viete, že sa to neskončí dobre.  

O prípade osamelého ružinovského seniora Pavla som pred rokom písala TU aj TU. V spolupráci s odborom sociálnych služieb a osobného nasadenia mnohých „cudzích“ ľudí sa poradilo umiestniť ho v rámci krízovej intervencie do domova seniorov a v ňom oslávil už aj Vianoce v roku 2019. Môj zatiaľ posledný blog sa končil nádejou, že to najhoršie má Pavol za sebou, že už nehrozí, že chorý, podvyživený a nevládny zomrie osamelý v tmavom a špinavom byte. Bol už v rukách odborníkov, ktorí vedia, ako sa o neho postarať a ako ho postaviť na nohy. A to doslova. Aj po prepustení z nemocnice sa nedokázal pohybovať inak ako na vozíku a pri akejkoľvek, aj samoobslužnej činnosti potreboval ešte dlho asistenciu.

Napriek optimizmu, ktorý som cítila pred rokom, musím dnes pripustiť, že „prípad Pavol“ sa vôbec nevyvíja dobre.

Vyvíja sa priam katastrofálne.

Do roka a do dňa je síce Pavol konečne vo veľmi dobrom zdravotnom aj psychickom stave (napokon, má len niečo pred sedemdesiatkou), ale svoj byt už nevlastní. Horšie ako celá korona bolo pre mňa a mnohých zainteresovaných sledovať, ako sa to deje, a ako tomu nedokážeme zabrániť.

Krízová intervencia a stupne odkázanosti

Najprv trochu nevyhnutných suchých faktov z oblasti poskytovania sociálnych služieb, ktoré hrajú v tomto príbehu dôležitú úlohu.

Za štandardných okolností sa žiadatelia o umiestnenie do domova sociálnych služieb radia do zoznamov či poradovníkov, presné podmienky prijímania nových klientov má vypracované každé zariadenie na Slovensku. Riadia sa tiež kľúčovým Zákonom o sociálnych službách č. 448. V pravidlách sa jasne hovorí aj o výnimočnom prípade, ak existujú obzvlášť závažné dôvody, pre ktoré by neskoršie poskytnutie sociálnej služby mohlo ohroziť zdravie a život žiadateľa. Pavol sa do zariadenia dostal práve v režime krízovej intervencie, presnejšie - bezodkladného príjmu, pretože ak by ho z nemocnice poslali domov, jeho zdravie a aj jeho život by skutočne boli v ohrození.

Vlastnil síce byt a mal domov, ale bez elektriny, svetla či tečúcej vody. Bol to výsledok jeho úplnej rezignácie na okolitý svet, dlhých rokov života osamote a v izolácii, bez záujmu okolia. Stratil postupne všetky doklady, nemal ani len telefón. Nevyšiel by sám tie dve poschodia do bytu a už vonkoncom by si nedokázal sám nakúpiť, navariť, postarať sa o vlastnú hygienu, lieky, rehabilitáciu a vôbec – o bežný chod bežnej domácnosti. A nemal nikoho, žiadnu rodinu, ktorá by mu vedela pomôcť a zabezpečiť starostlivosť o neho.

Na túto mimoriadne ohrozenú skupinu osamelých chorých ľudí zákon skutočne myslí, vďaka tomu sa miesto pre Pavla v domove seniorov našlo vo chvíli, keď bol prepustený z oddelenia dlhodobo chorých v nemocnici. Ako každý klient uzatvoril so zariadením zmluvu na dobu určitú (na jeden rok), v ktorej je definovaná sociálna služba, obslužné aj odborné služby, ktoré sa ho budú týkať, počet jedál, ktoré bude dostávať a, samozrejme, suma úhrad.

Pavol mal v tom momente jediný osobný doklad, nový občiansky preukaz, ktorý sme spolu vybavili krátko pred jeho hospitalizáciou. Všetko ostatné – zdravotnú poisťovňu a zdravotnú kartu, sociálnu poisťovňu, dôchodok, účet v banke aj postupné vyplácanie dlhov – s ním krok za krokom začali vybavovať pracovníčky sociálneho odboru v zariadení.

Zákon 448/2008 stanovuje aj ďalší dôležitý parameter, a to stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Nie je predsa jedno, či máte zlomenú nohu a potrebujete „len“ raz za tri dni nakúpiť, alebo či sa neviete sami ani napiť, očistiť sa po použití toalety, použiť mydlo pri sprchovaní, obliecť sa, zaviazať si šnúrky na topánkach, sedieť aspoň polhodinu, udržať pri chôdzi alebo na invalidnom vozíku požadovaný smer, orientovať sa vo vlastnom byte či mimo neho, dodržiavať predpísanú diétu a liečbu. Všetky tieto schopnosti na základe lekárskych správ, prípadne pohovoru s klientom (ak to jeho zdravotný stav dovoľuje), vyhodnotí posudkový lekár a na základe jeho rozhodnutia vydá príslušná obec, resp. mestská časť rozhodnutie o stupni odkázanosti na sociálnu službu v škále od 1 po 6.

Pavol bol aj po takmer trojmesačnom pobyte v nemocnici zaradený do najťažšieho stupňa 6, pretože väčšinu činností nedokázal vykonávať sám a potreboval pri nich takmer nepretržitý dohľad. Považujem však za dôležité zdôrazniť, že jeho zdravotný stav bol síce dlhé mesiace veľmi vážny, no nikdy nebol dôvod pochybovať o jeho „zdravom rozume“, teda o jeho spôsobilosti na právne úkony.

Čulý život v domove seniorov

Na pobyt v novom dočasnom domove si Pavol rýchlo zvykol. Teplo, pravidelné jedlo a kontakt s láskavými ľuďmi liečia lepšie ako antibiotiká. K tomu čistá posteľ, pranie posteľnej bielizne aj osobných vecí, televízor na izbe, knižnica, zoznamovanie sa s ostatnými klientmi (medzi ktorými bol naozaj mladíkom), dohľad lekára, zdravotných a sociálnych odborníkov, voľnočasové aktivity (než prišla korona), pedikérka a ako bonus – sem tam cigaretka pred vchodom do budovy. Keďže nohy ho stále neposlúchali, buď na invalidnom vozíku, neskôr už len s podpornou štvorkolkou, no vždy v sprievode iného človeka. V januári a februári 2020 som Pavla ešte mohla navštevovať aj ja, potom nastúpili prísne hygienické opatrenia a domovy seniorov sa ako jedny z prvých okamžite uzavreli.

Nebola som sama, Pavla začala pravidelne navštevovať aj jeho susedka, hovorme tej slečne povedzme Karolína. Aj ona mu z času načas doniesla maličkosť zo samoobsluhy a rozprávala sa s ním, sediac pri jeho posteli. Nikomu ani náhodou neprišlo na um, že ich rozhovory sa netýkajú Pavlovho zdravotného stavu alebo obľúbených kníh. Karolína mu „pomáhala“ zvýšeným záujmom o jeho trojizbový byt.

Plomba

Zistili sme to spolu s pracovníčkami sociálneho odboru domova seniorov úplnou náhodou. Aby našli optimálny spôsob, ako zabezpečiť úhradu Pavlovho pobytu v domove a rovnako nezávislý dohľad nad jeho majetkom, zaangažovali právnu poradkyňu, poskytujúcu pre ružinovských seniorov v ohrození svoje služby zdarma. Pavol bol priam prototypom človeka, čo takú pomoc potrebuje. Jedna z prvých vecí, ktoré právnička urobila, bolo nahliadnutie do katastra nehnuteľností, kde s hrôzou zistila, že na liste vlastníctva k Pavlovmu bytu je plomba. To znamená, že niekto už začal proces prevodu jeho bytu na iného vlastníka. Ide o úplne legitímny krok, ak predávate svoju nehnuteľnosť a na katastri práve prebieha konanie na zmenu vlastníckych práv. Pavol však tri mesiace ležal v nemocnici a ďalšie dva nevytiahol päty z domova seniorov.

Právnička okamžite spozornela, pretože s nelegálnymi (a často, bohužiaľ, úspešnými) pokusmi obrať starších osamelých ľudí o byty sa už stretla, a sľúbila situáciu preveriť. Bola pri tom aj Karolína, ktorá prejavovala o svojho suseda Pavla čoraz aktívnejší záujem, a teraz sa tvárila rovnako šokovane. Dokonca sa hneď rozbehla z miestneho úradu za Pavlom s tým, že ho ide informovať a preverí, čo o tom vie...

Takto sa to robí!

Nevedno, prečo na nás túto scénku zahrala a čo utekala Pavlovi povedať. V priebehu pár hodín sa dalo ľahko overiť, že tým, kto má plombu na jeho byte, je práve ona.

Dôvody uviedla veľmi ušľachtilé. Samozrejme, odbremeniť suseda od ťažkostí a postarať sa o neho. Zhodou okolností ju altruizmus pochytil práve vo chvíli, keď sa Pavol dlhodobo ocitol mimo svojho bytu. Kým v ňom celé roky chradol rovno pred jej očami, až tak ju to netrápilo. Ako vyšlo najavo, už v januári 2020 (!!!), teda len pár dní potom, čo bol Pavol umiestnený do domova seniorov, získala jeho plnú moc a rovnako aj prísľub, že jej svoj trojizbový byt v lukratívnej časti Bratislavy daruje. Stihla tiež rýchlo a v tichosti vyplatiť Pavlove dlhy na nájomnom a energiách, čo bol podľa nej ďalší jasný dôkaz hlbokého záujmu o jeho dobro, všetko je už v mene dobra vykonané, a teda sa vlastne nikto nemusí o nič starať. Postará sa Karolína osobne. Len pre poriadok, suma dlhov predstavovala niekoľko sto eur, komerčná hodnota bytu v danej lokalite Bratislavy môže pokojne prekročiť 200 000 eur.

Byt v tejto fáze ešte stále nebol na Karolínu definitívne prepísaný, ešte stále bolo možné celý proces zastaviť a zvrátiť. Pavlovi riziká takéhoto rozhodnutia veľmi zrozumiteľne vysvetľovala právnička, zamestnankyne sociálneho odboru aj osobne riaditeľka domova seniorov. Navštívili spolu s ním katastrálny úrad, kde mu to isté zopakovala úradníčka. Že má síce štatút vecného bremena, to znamená, že má právo v byte žiť a dožiť, ale byt už v žiadnom prípade nebude jeho majetkom a Pavlov osud zostane výlučne v rukách slečny Karolíny.

Nič ním nepohlo. Ani prosby a ani upozornenia, čo všetko mu hrozí, ak sa bytu definitívne vzdá. Ani rady, že svoju nehnuteľnosť môže aspoň predať, keď sa teda rozhodol dôverovať dobroprajnej susedke, a rovnako si v ňom môže nechať doživotné právo užívania. Prepísať na ňu byt, navyše bez akejkoľvek finančnej kompenzácie, nie je ani trochu rozumné. A to by sa dal použiť úplne iný výraz, aký nepatrí do právnickej terminológie.

Pavol bol však neoblomný. Karolína mu sľúbila, že sa o neho postará a bodka. On jej verí. Korona sa ešte ani poriadne nerozvinula do svojej prvej vlny a byt definitívne zmenil vlastníka.

(pokračovanie čoskoro...)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.


Už ste čítali?